Genetická analýza potvrdila ázijský pôvod zachytených jedincov Bactrocera dorsalis
Belgicko informovalo, že v rokoch 2023 až 2025 boli zaznamenané opakované záchyty dospelých jedincov ovocnej mušky Bactrocera dorsalis, ktorá patrí medzi prioritných škodcov Únie. V spolupráci s Royal Museum for Central Africa bola vyvinutá genetická metóda umožňujúca určiť geografický pôvod zachytených jedincov.
V tomto roku bol v Belgicku spustený projekt PESTFLY, ktorého cieľom je identifikovať možné cesty zavlečenia B. dorsalis do krajiny. Projekt využíva viaceré prístupy vrátane novovyvinutej genetickej metódy, pričom pre úspešnú analýzu je dôležité zahrnúť čo najväčší počet exemplárov z rôznych regiónov sveta.
Na základe tejto medzinárodnej spolupráce bol do projektu prizvaný aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, ktorý poskytol dve vzorky dospelých jedincov Bactrocera dorsalis zachytených na území Slovenska na účely extrakcie DNA a genetickej analýzy v Belgicku.
Výsledky analýzy potvrdili, že oba exempláre Bactrocera dorsalis, zachytené v roku 2025 v Jacksonovom lapači v Bratislave, majú ázijský pôvod. Získané poznatky prispejú k lepšiemu pochopeniu možných ciest šírenia tohto škodlivého organizmu v Európe a zároveň podporujú medzinárodnú spoluprácu.
14. máj 2026
Výskyt škodcu Bactrocera dorsalis v Bratislave
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor ochrany rastlín informuje o prvom výskyte prioritného škodcu Bactrocera dorsalis v podmienkach Slovenska.
Dňa 15. augusta 2025 bola v areáli ÚKSÚP v Bratislave (k. ú. Nové Mesto) odobratá vzorka z feromónového Jacksonovho lapača, ktorý bol umiestnený na jabloni planej (Malus sylvestris).
Akreditovaný laboratórny rozbor vykonaný ÚKSÚP 26. augusta 2025 potvrdil výskyt jedného dospelého jedinca Bactrocera dorsalis – ovocnej mušky, ktorá patrí medzi prioritných karanténnych škodcov Európskej únie.
Obrázok: Dospelý jedinec - Bactrocera dorsalis
Bactrocera dorsalis poškodzuje ovocné plody. Medzi najčastejšie napádané druhy(hostiteľov) v našich končinách patria:
- jablká - jabloň domáca (Malus domestica)
- slivky - slivka domáca (Prunus domestica)
- broskyne - broskyňa obyčajná (Prunus persica)
- marhule - marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca)
- hrušky - hruška domáca (Pyrus communis)
- orechy – orech vlašský aj orech čierny (Juglans regia, Juglans nigra)
- čerešne a višne - čerešňa vtáčia (Prunus avium)
- rajčiaky - rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum)
- hrozno - vinič hroznorodý (Vitis vinifera)
- a ďalšie druhy ovocných rastlín
Bactrocera dorsalis je endemická a rozšírená v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie. Bola zavlečená a rozšírila sa po celej subsaharskej Afrike, v Kalifornii má veľmi obmedzený výskyt a na ostrovoch Torres Strait v Austrálii sa objavujú prechodné populácie. V EÚ boli zaznamenané ojedinelé nálezy vo Francúzsku a Taliansku, pričom v roku 2022 bola po viacerých záchytoch v provincii Neapol (Taliansko) zriadená vymedzená oblasť. V roku 2016 bol počas národného prieskumu na ovocnom trhu vo Viedni odchytený jeden dospelý jedinec druhu Bactrocera dorsalis. Ďalšie jedince boli vo Viedni zachytené v rokoch 2012 až 2018, avšak všetky nálezy pochádzali z mestských oblastí. Predpokladá sa, že išlo o opakované zavlečenia lariev v napadnutom ovocí a nie o prepuknutie populácie.
Obrázok: Larvy Bactrocera dorsalis v plode manga
Samice Bactrocera dorsalis kladú vajíčka pod šupku, najčastejšie do zrelých plodov. Napadnuté ovocie zvyčajne vykazuje znaky prepichnutia šupky.
U plodov s vysokým obsahom cukru (napr. broskyne) môže v mieste kladenia vajíčok dochádzať k vylučovaniu sladkej tekutiny, čo je viditeľným príznakom poškodenia. Z plodov sa liahnu larvy, ktoré po dozretí opúšťajú ovocie a kuklia sa v pôde.
Obrázok: Dospelé jedince Bactrocera dorsalis
Celý vývoj od vajíčka po dospelého jedinca trvá približne 16 až viac ako 70 dní v závislosti od teploty. Druh dokáže počas roka vytvoriť viacero generácií. Teploty mimo optimálneho rozsahu 18 °C až 27 °C zvyšujú úmrtnosť jedincov. Pri extrémnych hodnotách neprežije žiadny jedinec dostatočne dlho na to, aby dokončil svoj vývoj. Podľa EFSA by v SR škodca nemal prezimovať.
Začiatkom septembra 2025 bolo v okolí nálezu vyvesených 12 nových Jacksonových lapačov (v okruhu 500 m od pôvodného).
V areáli ÚKSÚP bol doplnený lapač na orech.
Ostatné lapače boli rozmiestnené na rizikových miestach – v súkromných záhradkách, pri vinici, v okolí hlavnej železničnej stanice a na trhovisku.
Celkovo je momentálne v Bratislave inštalovaných 13 feromónových Jacksonových lapačov určených na sledovanie výskytu Bactrocera dorsalis.
Obrázok: Jacksonov lapač
Dňa 19. septembra 2025 výskyt škodcu potvrdilo aj Referenčné laboratórium Európskej únie pre hmyz a roztoče vo Francúzsku.
Aktualizované 22.9.2025