Zdravé zemiakové sadivo je jedným z intenzifikačných faktorov pestovania zemiakov. Výroba sadiva sa realizuje na Slovensku spravidla v severnejších a zároveň v chladnejších pestovateľských oblastiach, kde výskyt prenášačov chorôb (najmä vošky) je nepomerne nižší v porovnaní s oblasťami s nižšou nadmorskou výškou. Požiadavky na prihlasovanie a uznávanie množiteľských porastov sadiva zemiakov sú uvedené v nariadení vlády SR č. 55/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie sadiva zemiakov na trh.
Prvotným úspechom výroby kvalitného a zdravého sadiva sú vhodné pôdnoklimatické podmienky, ktoré vytvárajú predpoklady pre úspešnú realizáciu sadiva. Výroba sadiva prirodzene spadá do horskej až zemiakarskej pestovateľskej oblasti, s nadmorskou výškou nad 450 m a priemernými ročnými teplotami v rozmedzí 6-8 °C. V minulosti bola rajonizácia výroby sadiva zemiakov charakterizovaná výstižne ako „oblasť výroby zdravého sadiva“. Zemepisne tento areál výroby zdravej sadby zaberal najsevernejšie, vyššie položené oblasti Slovenska, do ktorej radíme Spiš, Severný Šariš, Liptov a Oravu. V minulosti sa v týchto regiónoch pestovali sadivové zemiaky na plochách, z ktorých produkcia sadivových zemiakov kryla potrebu výroby konzumných zemiakov na Slovensku. V súčasnosti sa situácia významným spôsobom zmenila
V roku 2022, podľa údajov ÚKSÚP, množiteľské porasty sadiva zemiakov vysadené najmä pod Tatrami, na Liptove, či v Prešovskom regióne zaberali len 321,18 ha, čo z celkovej výmery zemiakov tvorí približne 6 percent plôch. Z takejto plochy je možné pre potreby výrobcov konzumných zemiakov vyrobiť sadivo (pri predpokladanej výťažnosti asi 12 t sadiva z 1 ha) len na 25 percent potreby. Za predpokladu, že žiadne sadivo sa nepoužije na výrobu ďalšej generácie sadiva. V skutočnosti to však nie je reálne a preto krytie sadiva z domácej produkcie je určite nižšie a to i napriek tomu, že na zvýšenie produkcie sadiva zemiakov podmienky doma určite máme. Dokazujú to i dlhodobé výsledky odrodových pokusov zakladaných na skúšobnej stanici ÚKSÚP v Spišskej Belej, ležiacej v horskej a zároveň aj v sadivovej oblasti.
Vysvetlivky: NS – nové sadivo, P1 – prvá generácia sadiva vysadená v nasledujúcom roku Haniska – repná pestovateľská oblasť, Spišská Belá – horská pestovateľská oblasť
Každoročne sú do odrodových pokusov so zemiakmi nielen v Spišskej Belej, ale aj na iných lokalitách v sieti skúšobných staníc ÚKSÚP vysádzané spolu s novými odrodami aj už známe, kontrolné odrody za účelom porovnať pestovateľské a úžitkové vlastnosti nových, skúšaných genotypov. Vyššie uvedený graf vyjadruje konečné priemerné úrody kontrolných odrôd v sledovaných ročníkoch. Z uvedených výsledkov jasne vyplýva, že významnú úlohu pri dosahovaní vysokých úrod zemiakov hrá okrem negatívnych faktorov počasia, t.j. nedostatku, alebo nadbytku vlahy počas vegetácie, aj vplyv chorôb a škodcov a zdravotný stav sadiva, z ktorého porast zakladáme. U sadiva P1 generácie pôvodom z Hanisky (degeneračná oblasť) sa dosiahli i dosahujú podstatne nižšie úrody hľúz konzumných zemiakov v porovnaní s lokalitou Spišská Belá, ktorá leží v horskej, teda sadivovej oblasti. Hlavnou príčinou redukcie úrody hľúz je zhoršenie zdravotného stavu jednotlivých odrôd zemiakov, ktorý bol zapríčinený vírusovými ochoreniami. Vírusové ochorenia prenášajú vektory, napr. vošky. Ich výskyt počas vegetácie je limitovaný poveternostnými podmienkami. Spravidla suché počasie bez dažďa v určitom rastovom štádiu zemiakov podporuje nálet okrídleného hmyzu na porasty, ktoré zdravé rastlinky cicaním infikujú a tým prenášajú sledované typy vírusov. Napadnuté rastlinky sú menšie, zakrpatené, s nižším výkonom fotosyntézy, kde po ukončení vegetácie dochádza k významnému zníženiu úrod hľúz, ktoré sú spravidla už infikované. Naviac, v ďalšej generácii virózne sadivo zle vzchádza, vytvára medzerovité porasty, ktoré sú zdrojom infekcie pre porasty zdravé.
Porovnanie porastov zemiakov založených pôvodom zo zdravého sadiva (1) a sadiva napadnutého vírusmi (5)
Rezistencia, prípadne tolerancia jednotlivých odrôd proti vírusovým ochoreniam sa stanovuje v štátnych odrodových skúškach, spravidla pri registrácií odrôd. Na základe porovnania odrôd a ich generácie sadiva v jednotlivých presadbách a lokalitách pestovania, možno pomerne spoľahlivo stanoviť prirodzenú odolnosť odrôd voči vírusovým ochoreniam, ktorú výrobcovia sadiva poznajú ako množiteľnosť odrody. Je to schopnosť odrody produkovať zdravé sadivo v daných pestovateľských podmienkach.
Percento výskytu vírusových ochorení na sledovaných lokalitách v závislosti na kvalite sadiva v r. 2020
Vplyvom prebiehajúcich klimatických zmien a otepľovania prostredia sa v určitých regiónoch Slovenska zhoršujú podmienky na výrobu sadiva zemiakov. Napriek tejto skutočnosti, ako ukazujú aj výsledky napr. zo skúšobnej stanice ÚKSÚP v Spišskej Belej, v sortimente registrovaných, preskúšaných odrôd zemiakov sa stále nachádza dostatok genotypov, ktoré preukázali v degeneračných pokusoch dobrú odolnosť proti vírusovým ochoreniam. Preto skúšanie a testovanie nových odrôd a zároveň overovanie pestovateľských vlastností už známych odrôd a tým hľadanie rezistentnejších genotypov je účelná cesta, ako udržať zatiaľ výborné pôdno-klimatické podmienky pre výrobu kvalitného sadiva zemiakov. Rovnako aj preto, že v oblastiach, kde sa okrem výroby sadiva vyrába i významný podiel konzumných zemiakov, čo pri asi 50 percentnej sebestačnosti pomáha znižovať pasívne saldo tejto komodity. Komodity a plodiny, u ktorej máme aj na Slovensku vhodné podmienky na pestovanie a teda aj na zvyšovanie jej produkcie